Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kôň

15. 2. 2008

      Kôň nie je vec .Je to živá , neustále pulzujúca duša , ktorá k svojmu bytiu nepotrebuje len základné životné potreby , ale oveľa viac jej je potrebná voľnosť  láska a porozumenie . Ten kto vlastní, ale rovnako aj ten, kto len kone miluje , by mal vedieť, že je jeho povinnosťou dodať konskej duši tieto tri veci základné pre jeho prežitie . Kôň symbolizuje voľnosť , krásu , pôvab , dokonalú štruktúru života . Ten kto sa dokonale vie vcítiť do duše koňa , vie vždy čo môže a čo nie. Rýchlosťou sa mu nevyrovná žiadny človek , no rozumom áno .
Aj keď v niektorých prípadoch sú zvieratá rozumnejšie a zbehlejšie , ako ľudia .Ich krása sa dá prirovnať k žiariacemu slnku , ktoré vytrvalo deň čo deň svieti pre nás . Kôň sa vždy snaží urobiť svojich pánov šťastnými a nikdy nemá na mysli zlo. Všetko, čo kôň robí ma príčinu
.      

       Kone sú štvornohé, bylinožravé cicavce s jedným kopytom na každej nohe. V dávnej minulosti boli divé, dnes sú však takmer všetky kone zdomácnené. Väčšina kopytníkov patrí medzi párnokopytníky -ich nohy sú zakončené dvoma prstami s kopytami. Nohy koňa sú však zakončené jedným veľkým kopytom. Táto vlastnosť spolu s dlhými silnými nohami robí z koní rýchlych a neúnavných bežcov. Sú dokonale prispôsobené životu na šírych pláňach, kde sa nedá pred nepriateľom ukryť. Kone sú spoločenské zvieratá a v prírode žijú v 10-až 20-členných čriedach. Kobyly sú schopné od veku 2-3 rokov priviesť na svet 1 mláďa ročne. Kedysi sa na pláňach východnej Európy a strednej Ázie preháňali celé čriedy divých koní. Stávali sa korisťou vlkov a iných nepriateľov, ale lovili ich aj ľudia pre potravu. Asi pred 6000 rokmi ľudia po prvý raz skrotili kone. Odvtedy sa história koní dramaticky zmenila.
Domestikované kone čoskoro počtom prevýšili divé, ktoré sa stali veľmi vzácnymi. Pôvodne existovali 3 rôzne druhy divých koní. Koncom19.stor. však ostal už len jeden, kôň Przewalského, žijúci v odľahlých oblastiach Mongolska. Dnes žije v rôznych zoologických záhradách na svete asi 700 koní Przewalského. Kone boli šľachtené na rôzne účely. Niektoré plemená boli šľachtené pre svoju ťažnú silu a mali za úlohu ťahať pluhy a vozy, skôr ako boli známe traktory. Dnes existuje asi 200rôznych plemien koní. Patrí medzi ne obrovský shirský kôň, ktorý v kohútiku dosahuje výšku až 2 m, ale i shetlandské poníky, vhodné aj pre deti, a falabella z Argentíny, ktorá je menšia ako mnohé plemená psov. Dnes sa kone používajú na celom svete okrem Antarktídy. V mnohých krajinách sú dodnes základným prostriedkom na dopravu a obživu obyvateľstva. V Severnej Amerike mali od polovice 19.stor.významnú úlohu pri chove dobytka a Austrálčania dodnes používajú kone vyšľachtené z odolného plemena waler, ktoré chovali prví prisťahovalci. Okrem toho sa kone dnes používajú aj v polícii, pri slávnostiach, športových udalostiach, pri poľovačkách a jazdení pre zábavu. Najpopulárnejšie sú však konské dostihy. Na ne sa najčastejšie používajú anglické plnokrvníky, potomkovia arabských žrebcov krížených v 18. stor. s anglickými dostihovými koňmi.

      Napriek životu v zajatí sa kôň dokáže veľmi rýchlo vrátiť k svojim divokým koreňom, kde okamžitá reakcia na nečakané situácie je útek. Je stádové zviera a snahu o vytvorenie stádovej hierarchie môžeme vidieť aj u domácich koní na pastvinách. Kone medzi sebou komunikujú pomocou zvukov, alebo držania tela. Pokiaľ sa kone nemôžu vidieť, volajú po sebe hlasným erdžaním a presne poznajú hlasy svojich stádových priateľov. Keď si dva kone nie sú sympatické, znie erdžanie akoby „opačne“ (akoby kone vzduch nevydychovali, ale vdychovali) a pritom stoja šikmo oproti sebe a podupávajú nohami. Hlasné odfrkovanie, alebo vydychovanie je výrazom rozčúlenia a pre zbytok stáda znamená poplach, alebo výzvu rivalom.
      
Niekedy si však kone odfrkujú sami pre seba, najmä ak vidia niečo zaujímavé, alebo keď majú chuť sa niečoho naschvál zľaknúť. Niektoré kone majú totiž melodramatické sklony a radi sa naschvál ľakajú, len aby sa niečo dialo. Najvýraznejším odrazom nálady koňa je jeho držanie tela. Čím je kôň pozornejší a rozrušenejší, tým sa viac vzpriamuje, napína všetky svaly, zdvíha krk, hlavu a koreň chvosta, naťahuje uši a doširoka otvára oči. Pokiaľ je postoj tela uvoľnený, kôň je unavený, alebo sa nudí. Kôň môže pohybmi tela predávať svojim druhom aj konkrétne signály, napríklad uši sklopené dozadu značia o nevrlosti a pripravenosti zaútočiť zubami, alebo kopytami.

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

ty

(ho, 18. 9. 2014 19:13)

to je pravda vsetko pravda !!!!!!!!!!!!!!!

Nádherné

(Diduška, 31. 10. 2013 7:51)

Je to veľmi pekné :-)

Pekné

(Zuzana Filomentožiarovovohaladová, 13. 4. 2012 9:20)

Ja mám krajšiu stránku o konoch nechcem to zase prehánnat aj ty máš peknú... No moja je krajšia v tom že som ju písala sama a bolo tam viac obrázkov lebo takéto dlhé články si asi vela ludí neprečíta. A asi ani tento dlhý komentár no každopádopádne vám dakujem že ste si to prečítali...

Re: Pekné

(Juliette, 4. 5. 2013 11:14)

Si veľmi trápna veľmi je to strááášne smiešne. Boli u mňa kamarátky a tie sa išli zblázniť od smiechu xD

to je z webu

(ijka, 25. 10. 2008 19:54)

to je vsetko stihnute z internetu - z referatov =D