Zlozvyky koní
Zlozvyky sa prejavujú u 10 - 20% populácie domácich koní. Toto správanie môže byť problematické, pretože narúša celkovú spokojnosť koňa, jeho zdravotný stav, kondíciu a aj jeho ďalšiu pracovnú využiteľnosť.
Výskumy píšu, že najviac postihuje dostihové kone.
Zlozvyky, čiže stereotypné správanie, sú naučené spôsoby správania sa. Opakujú sa bez akéhokoľvek významu. Klkanie, hodinárčenie, obchádzanie boxu, nutkavé pohyby. Pokiaľ sa u koňa rozvinú, môže sa na nich stať závislý.
Týchto zlozvykov je mnoho, ale dá sa v nich nájsť určitá podobnosť. Kone ich opakujú neustále dookola. Kone jednoznačne preferujú klkanie. Kôň sa zahákne rezákmi o akýkoľvek predmet (ohrada, dvere, žľab, napájačka a iné). Uchopí predmet zubami a otvorí tlamu a hrdlo. Klkne, odtiahne sa dozadu a vydá charakteristický zvuk. Niektoré kone dokážu klkať bez akejkoľvek opory. Hovorí sa, že tieto kone prehĺtajú vzduch. Výskum zistil, že vzduch sa do žalúdka nedostane.
Klkanie sa líši od ostatných zlozvykov, pri ktorých kôň vykonáva rôzne pohyby, čo sú lokomočné zlozvyky alebo chodí, teda ambulatórne zlozvyky. Kôň sa pohybuje v pravidelnom neustále sa opakujúcom rytme. V prípade hodinárčenia alebo tkalcovania prestupuje na predných nohách, zväčša na jednom mieste. Váhu prenáša z jednej nohy na druhú a v niektorých prípadoch pritom kôň kýva hlavou a krkom z boka na bok, alebo hádže hlavou hore a dole. Tieto kone si môžu spôsobiť vážne poranenia končatín (karpálne kĺby a podobne). Zároveň sa opotrebováva podkova. K tomuto typu zlozvykov patrí aj chodenie po kruhu v boxe alebo kopanie, vyskytujú sa však zriedkavejšie. Pri chodení po boxe sa pohybuje neustále dokola pozdĺž stien. V prípade kopania nohou kope proti stene, alebo mrežiam, pretože sa mu páči zvuk, ktorý po kopnutí nasleduje a zároveň potrebuje uvoľniť energiu, alebo na seba upozorniť.
Niektoré kone majú zlozvyk, pri ktorom sa samé zraňujú. Hryzú alebo štípu sa najmä do slabín. Zakorenené zlozvyky môžu narušiť celkový zdravotný a psychický stav koňa a aj jeho využitie pri akejkoľvek práci. Ak kôň obhrýza drevené ohrady alebo kovové, či kamenné žľaby, neznamená to, že automaticky začne klkať. Ani sporadické pohadzovanie hlavou nie je začiatkom hodinárčenia, taktiež ani pohyby, ktoré po boxe vykonáva "vzrušený" kôň (napríklad keď sa začne kŕmiť, mnohé kone sa takto prejavujú, kým na ne príde rad). Ak sa však toto správanie stane zvykom, už máte problém.Tomuto správaniu hovoríme aj stajňové zlozvyky. Niektorí ich pokladajú za defekt konskej osobnosti, alebo za chorobu. Určite to tak nie je. Sú následkom problematického prostredia.Kone sú od prírody aktívne zvieratá. V prirodzených podmienkach sa v podstate nezastavia. Stále sa pasú, hrajú, komunikujú (udržiavajú sociálne kontakty, ktoré sú pre nich nevyhnutné), behajú. Jednoducho povedané, stále niečo robia. Domáce kone sú na tom však inak. Stajne im obmedzili životný priestor. Ohrady obmedzili priestor na pohyb a v mnohých prípadoch ich oddelili od druhov v stáde. Pohyb ovplyvňujú tréningy a vychádzky. Kŕmenie dostávajú priamo pred seba na jedno miesto. V skratke, ľudia im zorganizovali život. Väčšina koní je dnes výsledkom plánovaného šľachtenia. Ich správanie ovplyvňuje aj genetika. Všetky tieto fakty niektoré kone zvládajú lepšie, iné horšie a podľa toho sa aj správajú. Aj emočné prejavy dostávajú pod kontrolu ľudia. V mladosti sa kôň naučí niektoré spôsoby správania,ktoré sa neustále opakujú, až sa stanú zvykom. Kone sa časom nudia a práve z nudy vychádzajú zlozvyky.
Mladé kone sa zlozvykom naučia oveľa ľahšie. A zlozvyky u týchto koní sú aj trvácnejšie, obvykle zostávajú celý život. Najnáchylnejšie sú kone chvíľu po odstavení. Sú mladé, plné energie a ak trpia nedostatkom pohybu a sociálnych kontaktov, problém je veľmi rýchlo na svete. Platí to najmä pre ročky až štvorročné kone (v tomto veku už prichádza pravidelná práca). Niektoré zlozvyky sú kone schopné od seba prebrať. Výskumy hovoria aj o tom, že pri zlozvykoch stúpa hladina endorfínov.